Textová verzia
Grafická verzia

Integrovaná územná stratégia rozvoja mestskej oblasti Bratislava

RIUS Bratislavského kraja na roky 2014 – 2020 zohľadňuje princípy pre integrovaný prístup definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013. Dokument predstavuje neoddeliteľnú súčasť IROP, ktorého obsah je záväzný pre všetkých prijímateľov. Na príprave RIÚS sa pre bratislavský kraj podieľa Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s hlavným mestom SR Bratislavou.


RIÚS je plánovacím nástrojom pre aplikáciu integrovaného prístupu, ktorý sa bude uplatňovať pri realizácii IROP v programovom období 2014 – 2020. Zohľadňujú sa základné princípy pre integrované územné investície definované vo všeobecnom nariadení a to sú zásady partnerstva a integrovaného prístupu k územnému rozvoju.
V podmienkach SR sa integrované územné investície budú realizovať na základe tzv. regionálnych integrovaných územných stratégií (ďalej aj „RIÚS“), ktoré vychádzajú z programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja VÚC, programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja miest a obcí, regionálnych, sektorových koncepčných a ďalších relevantných strategických dokumentov. RIÚS je záväzným strategickým dokumentom implementácie IROP v danom regióne definujúcim konkrétne plánované opatrenia, ktoré budú východiskom pre žiadosti o podporu, s dôrazom na integrovaný prístup pre rozvoj územia. Súčasťou RIÚS je integrovaná územná stratégia udržateľného mestského rozvoja (IÚS UMR), ktorá sa bude realizovať v rámci mestských funkčných oblastí.

Príspevok IROP z hľadiska obsahových aspektov integrovaného prístupu k územnému rozvoju

Obsahovým aspektom integrovaného prístupu k územnému rozvoju je plánovanie a realizácia obsahovo prepojených a vzájomne previazaných jednotlivých druhov rozvojových cieľov a opatrení v konkrétnych územných úrovniach.
IROP prostredníctvom podpory regionálnej cestnej dopravnej infraštruktúry napomáha územnej súdržnosti na úrovni regiónov, vytvárajúc predpoklady na posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Podporou verejnej osobnej dopravy a cyklistickej dopravy prispieva k udržateľnej mobilite či už na úrovni miest alebo vo väzbe na ich zázemie. Rozvoj ľudských zdrojov ako záruky udržateľného rozvoja spoločnosti stimuluje podporou všetkých úrovní vzdelávania, okrem vysokoškolského, ako aj posilňovaním sociálnej inklúzie ľudí odkázaných na pomoc spoločnosti vrátane zdravotnej starostlivosti. IROP sa zameriava aj na podporu hospodárskej konkurencieschopnosti regiónov a vytvára predpoklady pre efektívnejšie využívanie vnútorných zdrojov o. i. aj kultúrneho dedičstva. Taktiež podporuje intervencie napomáhajúce environmentálnej stabilite územia. Samostatne taktiež podporuje mechanizmus miestneho rozvoja vedeného komunitou.

Príspevok IROP z hľadiska implementačných aspektov integrovaného prístupu k územnému rozvoju

Implementačným aspektom je prierezové zapojenie všetkých relevantných aktérov do strategického plánovania a riadenia na európskej, národnej, regionálnej a lokálnej úrovni (princíp partnerstva). V podmienkach IROP je za jeho aplikáciu možné považovať model regionálnych integrovaných územných stratégií, ktorý je postavený na horizontálnej ako aj vertikálnej spolupráci „partnerstva“ relevantných subjektov, t. j. orgánov regionálnej samosprávy (vyššie územné celky), miestnej samosprávy (mestá a obce), štátnych orgánov, miestnych iniciatív (združenia obcí) a ďalších sociálno-ekonomických partnerov (podnikateľský sektor, záujmové združenia, tretí sektor).
Dôležitým znakom tohto modelu a zároveň aplikáciou jedného z prvkov integrovaného prístupu k územnému rozvoju je subsidiárne rozhodovanie, t. j. rozhodovanie „zdola nahor“. Subjektom zapojeným do prípravy a výkonu regionálnych integrovaných územných stratégií sú zverené, či už ako celku v podobe inštitucionalizovaného „partnerstva“ alebo jednotlivo, kompetencie týkajúce sa prípravy danej regionálnej integrovanej územnej stratégie, jej výkonu v podobe identifikácie (výberu) projektových zámerov, ktoré sa majú na jej území realizovať, jej monitorovania, hodnotenia a i. Uvedený model umožňuje procesne zabezpečiť aj realizáciu partnerstva „mesto-vidiek“, nakoľko „partnerstvo“ je spoločnou platformou pre zapojené mestá aj obce. Navrhnutý integrovaný model umožňuje eliminovať negatívne dopady nekoordinovaného plánovania v ohraničenom území (presadzovanie projektov bez ohľadu na ich význam pre územie, plytvanie zdrojmi na prípravu projektových dokumentácií v prípade projektov, ktoré neboli schválené na podporu).


Udržateľný mestský rozvoj (UMR)

V podmienkach SR je mestský rozvoj legislatívne ustanovený v zákone č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý vyšším územným celkom a obciam ustanovuje vypracovať program hospodárskeho a sociálneho rozvoja v prípade, ak sa chcú uchádzať o verejné zdroje.
Musia pritom rešpektovať hlavne výstupy nástrojov územného plánovania ustanovené Stavebným zákonom, ktoré sústavne a komplexne riešia priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú jeho zásady rozvoja a navrhujú vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi udržateľného rozvoja.

UMR je súčasťou RIÚS. Stratégia udržateľného mestského rozvoja je upravená v článku 7. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013, o Európskom fonde regionálneho rozvoja. K aplikácii nástroja UMR v územnom rozvoji boli v podmienkach SR definované krajské mestá so svojím funkčným územím. Partnerská dohoda SR definuje osem súčasných krajských miest vrátane ich jadrového pásma ťažiska osídlenia vymedzené v KURS 2001 v znení KURS 2011, ktoré spolu predstavujú mestské funkčné oblasti, a na ktorých sa budú realizovať opatrenia udržateľného mestského rozvoja v zmysle čl. 7 Nariadenia o EP a Rady (EÚ) č. 1301/2013.
Udržateľný mestský rozvoj (UMR) sa bude realizovať ako súčasť modelu regionálnych integrovaných územných stratégií, t. z. samotné stratégie budú obsahovať špecifickú časť venovanú udržateľnému mestskému rozvoju vo vzťahu k stanoveným mestským funkčným oblastiam.

UMR bude implementovaný prostredníctvom integrovaných územných investícií (IUI), v rozsahu prioritných osí Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP).
V súlade s touto stratégiou budú prostriedkami vyčlenenými na trvalo udržateľný rozvoj miest podporené sídla najvyššieho významu, to znamená: hlavné mesto SR Bratislava a mesto Košice, ďalej tiež mestá, ktoré plnia funkciu krajských miest: Trnava, Nitra, Banská Bystrica, Žilina a Prešov.


Integrované územné investície

Základná požiadavka pre implementáciu integrovaných územných investícií (IÚI) je existencia strategického dokumentu definujúceho celkové ciele vrátane očakávaných výsledkov, určenie príslušného územia realizácie IÚI, investičných priorít zodpovedajúcich OP, stanovenie implementačných procesov a monitorovacieho mechanizmu vrátane výsledkových ukazovateľov.

Integrovaný územný prístup je v podmienkach Bratislavského kraja implementovaný prostredníctvom nástroja integrované územné investície (IÚI), ktorého využitie je bližšie špecifikované v článku 36, Všeobecného ustanovenia 2 a Systémom riadenia európskych investičných a štrukturálnych fondov na programové obdobie 2014 – 2020. IÚI sa budú realizovať na základe RIÚS, ktorej súčasťou je aj Integrovaná územná stratégia mestskej oblasti Bratislavy (IÚSMO) a to prostredníctvom IROP.


Funkčné mestské územie krajských miest

Funkčné mestské územie krajských miest bolo vymedzené v zmysle Analýzy rozvojového potenciálu regiónov SR a ich územných rozdielov s priemetom na tematickú koncentráciu EŠIF v Partnerskej dohode SR na roky 2014 – 2020 a v znení Zmien a doplnkov č. 1 KURS 2011, ako celoštátnom územnoplánovacom dokumente.
Jadrové pásma ťažísk osídlenia prvej úrovne sú vnímane v Partnerskej dohode SR ako mestské funkčné oblasti krajských miest. K tomu treba uviesť dve poznámky:

  • po prvé – špecifická a v podmienkach SR jedinečná situácia je v aglomerácii okolo mesta Bratislavy, kde za mestskú funkčnú oblasť je žiaduce považovať prímestské pásmo
  • po druhé – v KURS vymedzené pásma ťažísk osídlenia prvej úrovne, ako v podstate aj vymedzenie hraníc všetkých ťažísk osídlenia, „nie je stabilné a statické“. Ide o isté v čase premenlivé (pulzujúce) územia. Závisí to na rozvoji aktivít v jednotlivých pásmach a na rozvoji „sily“ vlastného jadra (jadier) ťažiska osídlenia.“

Funkčné mestské územie krajského mesta Bratislava vzniklo s cieľom nadviazania spolupráce obcí a ich predstaviteľov pri tvorbe spoločných verejných politík a spoločnom zabezpečovaní služieb pre svojich obyvateľov. Funkčné územie je tvorené jednotlivými mestskými časťami hlavného mesta Bratislava a 35 priľahlými obcami. MFO


Funkčné územie hl. mesta Bratislava pozostáva z týchto mestských častí:

Bratislava I

Staré mesto

Bratislava II

Ružinov – Vrakuňa – Podunajské Biskupice

Bratislava III

Nové Mesto – Rača – Vajnory

Bratislava IV

Karlova Ves – Devín – Dúbravka – Lamač – Záhorská Bystrica – Devínska Nová Ves

Bratislava V

Petržalka – Jarovce – Rusovce – Čunovo
Funkčné územie hl. mesta Bratislavy je zložené z nasledujúcich obcí:
Malacky – Pezinok – Senec – Plavecký Štvrtok – Modra – Kalinkovo – Láb, Zohor – Limbach – Hamuliakovo – Stupava – Svätý Jur – Dunajská Lužná – Borinka – Šenkvice – Rovinka – Marianka – Viničné – Miloslavov – Kostolište – Slovenský Grob – Zálesie – Lozorno – Vinosady – Malinovo – Záhorská Ves – Ivanka pri Dunaji – Vysoká pri Morave – Nová Dedinka -Jablonové – Veľký Biel – Chorvátsky Grob – Bernolákovo – Tomášov – Most pri Bratislave

Mapa územia

Prejsť na panel nástrojov